Švajčiarsko 2016
Naše zážitky zo zahraničnej praxe vo Švajčiarsku
Raz som niekde čítala zaujímavý výrok: ,,Ľudia vedia mnoho, veľmi mnoho, ale ich vedenie nemá na ich život zďaleka taký vplyv, aký by mať malo, a v tom je veľká chyba. Učíme sa totiž príliš veľa pre školu a neučíme sa dosť pre život." My sme však aj vďaka pani profesorke Mgr. Renáte Slugeňovej mohli absolvovať zahraničnú prax vo Švajčiarsku. Dostali sme tak šancu, aká sa neponúka často len tak hocikomu. Pracovali sme vo Švajčiarsku na rozprávkovo krásnom mieste obklopenom horami a lúkami, neďaleko zjazdoviek.
Spočiatku to nebolo jednoduché. Noví ľudia, nové zvyky, veci, nemecký jazyk a s ním súvisiace dialekty, ktoré nás v škole, samozrejme, nikto neučil.... ( Veď predsa, aký by malo význam učiť sa rétoromanštinu alebo švajčiarsku nemčinu, keď niekomu sa častokrát nechce učiť ani "obyčajná" bežná nemčina, angličtina alebo francúzština...?) Ani sme sa nenazdali a už sme behali po reštaurácii a s úsmevom objednávali jedlá pre hostí tak rýchlo, ako sa len dalo. Ešte nikde som sa nestretla s tak milými ľuďmi, ako boli vo Švajčiarku. Už len toto by bolo jedným z dôvodov, prečo by sa tam mal človek vrátiť.
A čo nám dala táto prax? Získali sme sebadôveru. Nič nedodá vnútornú silu tak veľmi, ako keď človek prekoná nejakú prekážku. A s tými sme sa tiež neraz stretli. Všetko nás však posúvalo o nejaký ten krôčik vpred.
Taktiež sme spoznali iný systém práce, reštauráciu, kde sa na chode prevádzky podieľali aj majitelia. Každý deň počas celej sezóny bol majiteľ od rána do večera v kuchyni, kde ostošesť varil pre neuveriteľne veľa ľudí, a neraz sa ich zišlo viac než 300-350 a človek nevedel koho skôr obslúžiť. Jeho manželka každý deň trávila spolu s personálom v obsluhe, kde rozdávala úsmevy a robila tip-top servis. A v čom sme sa poučili, resp. zdokonalili? Utvrdili sme sa v názore mnohých našich vyučujúcich, že cudzie jazyky sa počas štúdia naozaj oplatí dôsledne učiť, pretože vďaka nim si človek dokáže zarobiť v zahraničí oveľa viac ,,euráčov´´ než u nás. Naučili sme sa robiť ich špeciálnu kávu ,,Sudada´´, ktorú nedokáže pripraviť nikto iný, len ten, čo tam pracoval, pretože ide o ich domácu tajnú receptúru. Spoznali sme veľa skvelých ľudí a zažili veľa nezabudnuteľných situácií. Preto by sme chceli vyjadriť našu úprimnú VĎAKU za možnosť absolvovať túto školskú prax a uvoľnenie nás z vyučovania na dobu 3 mesiacov vedeniu školy, hlavne p. riaditeľovi Mgr. Ivanovi Kasárovi. Vrelo odporúčame aj ostatným! Hlavne sa netreba báť.
Júlia Cingelová a Zuzana Ďurechová
žiačky SOŠ obchodu a služieb Púchov